V Utorok 7.7.2020 sa v Bratislave o 17:30 na Námestí SNP v Bratislave a v Košiciach udialo zhromaždenie, ktoré nieslo názov NEBUDEME TICHO! Za rešpektovanie reprodukčných práv! kde sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí. Ale pekne po poriadku.
Takisto v tento deň kedy sa konalo toto zhromaždenie prebiehala aj schôdza NRSR. 4 z legislatívnych návrhov sa týkali obmedzenia reprodukčných práv a sexuality. Tieto návrhy predniesli reakčné strany OĽaNO a ĽSNS. Sú známe svojimi konzervatívnymi pohľadmi na svet, ktoré mimo rado utláča ženy a posiela ich „naspäť do kuchyne“.
My ako Marxisti samozrejme podporujeme tento boj za reprodukčné práva v boji proti kapitálu. Každá žena má právo na vlastný dôstojný život, dôstojnú prácu a spoločenský status. Ženy nie sú otroci mužov ako si to „tí napravo“ radi myslia. Žena je ľudská bytosť rovnocenná mužom. Je to najbližší spojenec pracujúceho muža. Žiadna revolúcia by nevznikla bez podpory žien. Preto stojíme za nimi. Vyjadrujeme solidaritu a odvolávame sa na spoločný boj proti týmto ľudom. Nikdy nebudú slobodné, kým ich budú držať okovy kapitalizmu!
My sme samozrejme na strane možností žien slobodne rozhodovať o svojom tele a budeme hájiť možnosti interrupcií aj po revolúcií. A v súčasnosti sú nevyhnutné. Takéto kultúrne otázky slúžia na rozdeľovanie spoločnosti. Nie každá žena dokáže momentálne uživiť svoje potomstvo alebo rodinu keď ledva uživí seba. Nie je to ich chyba, že musia ísť na potrat ale chyba systému.
Medzi neustálymi hádkami či interrupcie áno alebo nie sa treba pozrieť prečo. Prečo žena musí ísť na potrat ? Je zodpovednejšie mať dieťa hladné alebo nemať radšej dieťa ? Väčšina štatistických prípadov rozpráva o tom, že je to kvôli zlej sociálnej situácií spôsobenej práve vykorisťovaním a sociálnymi „neistotami“.
Čiže to nie je tak otázka kultúrna ako otázka ekonomická. A aké je teda riešenie zmiernenia počtu interrupcií? Zmena ekonomickej základne. A teda revolúcia.
Spoločnosť kde žena má rovnaké možnosti ako muž. Rovnaké práva na rozvoj svojich koníčkov, svojho potenciálu a seba ako človeka. To v súčasnosti nie je možné. A takýmto spôsobom kde je od nich stále očakávané, že sú iba prívesok svojho muža, ktorý rodí deti to nikdy možné nebude.
Jediný spôsobom zlepšiť podmienky žien v súčasnosti je teda náhrada kapitalizmu socializmom. A vládnuca trieda vie, že je to jediné riešenie. Ale nie to najlepšie pre nich. Radšej budú utláčať ženy ako emancipovať ženy, pretože ak by k tomu došlo tak má po chlebe. Snaží sa nás všetkých držať na uzde a utlačovať nás vo všetkých smeroch mysliac si, že sme ich majetok. Že ich budeme počúvať na slovo a, že si s nami môžu robiť čo chcú, hovoriť nám čo máme robiť a čo robiť môžeme a čo nie. My ale hovoríme nie! My nie sme vec! Sme ľudia! Z mäsa a kostí, ktorých trápia každodenné problémy aké si vládnuca trieda nedokáže predstaviť.
Jasné, že im prídu interrupcie nenormálne keď nežijú ako obyčajní pracujúci. Keď sa nemusia starať o to čo oni. Oni nezažili aké je to vyberať si medzi tým, či bude hladná matka alebo jej dieťa. Cez milión Slovákov žije na hranici chudoby na úkor niekoľkých pár bohatých. Toto je ten spravodlivý systém v ktorom trh vyrieši všetko ?
Boj proti kapitálu = boj za emancipáciu žien. Feminizmus ako taký neponúka riešenie. Je obmedzený hranicami kapitalizmu a preto nikdy nedosiahne skutočnú zmenu.
To čo skutočne ohrozuje "tradičnú" rodinu je dostatok verejných práčovní, jedální a jaslí. Tieto výdobytky, ktoré by za kapitalizmu skrachovali oslobodzujú ženy od domácich prác a majú dostatok času na seba. Avšak to nenastane bez zmeny materiálnych podmienok.
Nejeden ľavičiar by namietal, že zlepšenie podmienok žien a ich emancipácia sa dá aj inak než revolúciou. Ale my nesúhlasíme. Prerozdeľovanie bohatstva ? UBI (Universal Basic Income)? Samozrejme podporujeme každý reformný krok k zlepšeniu súčasnej situácie pracujúcich ale z dlhodobého hľadiska to nie je riešenie. Riešenie nie je napraviť dôsledok niečoho ale jeho príčinu. A tou nie je nerovnomerné rozdelenie bohatstva ale výrobných prostriedkov. Ich vlastníctvo je kľúč k odomknutiu nového spoločenského rádu. Kde budú všetci slobodní. Vlastníctvo výrobných prostriedkov pracujúcimi je cesta k emancipácií nie len žien ale všetkých utláčaných ľudí. My sme tí, ktorí svojou prácou vytvárajú bohatstvo a novú hodnotu. A nás je dosť. Viac než ich. Tak si zoberme čo nám právom patrí.
Všetci pracujúci bez ohľadu na ich pohlavie, vek, sociálny status, sexualitu alebo farbu pleti sa musia spojiť v mene boja za lepší systém. Za systém, kde budú všetci slobodní a teda za socializmus! Prispejte rukou k dielu a pomôžte nám budovať spoločne Medzinárodnú Marxistickú Tendenciu!
Martin Frankel