Vyhledat
  • IMT

Stanovisko k situácii v Bielorusku: prečo masy už neveria Lukašenkovmu režimu?

Toto je stanovisko o rozvíjajúcej sa situácii v Bielorusku. Za generálny politický štrajk! Dolu s Lukašenkovým režimom! Za socializmus a pravú demokraciu!

Ako marxisti, chápeme, že politická kríza, ktorá sa momentálne rozvíja Bielorusku, nie je spôsobená náhodnou zhodou okolností alebo intrigami určitých zahraničných štátov. Je to výsledkom socio-ekonomickej krízy, ktorej krajina čelila posledné roky. Dve dekády, počnúc v polovici deväťdesiatych rokoch, kedy Lukašenko zastavil privatizačný proces, celkovo zachoval štátny majetok a prvky indikatívneho plánovania v kľúčových odvetviach hospodárstva, Bielorusko zostalo jediným ostrovom ekonomickej stability v bývalom ZSSR. Bohužiaľ, ako história 20. storočia ukazuje, samotný štátny majetok na voľnom trhu, t.j. bez plánovanej ekonomiky, nie je schopný rozvíjať produktívne sily, jedine cez nadmerné vykorisťovanie a potláčanie robotníckej triedy.

Práve s týmto je útok na práva pracujúcej triedy a samostatne zárobkovo činných (často najviac utláčaných) pracovníkov, ktorý sme pozorovali v posledných rokoch Lukašenkovej vlády, spojený. Bonapartistický režim je stále viac v rozpore s časťou byrokracie a národnou buržoáziou, ktorá s tým úzko súvisí a priamo obhajuje privatizáciu a úplnú integráciu do svetového imperialistického systému. Tieto sily nepotrebujú jeho osobne ani jeho kamarilu a dnes si za smer vybrali zvrhnutie jeho režimu.

Na druhú stranu, politika úsporných opatrení a útoky na práva pracujúcej triedy a jej organizácii pripravila Lukašenka o (aj keď pasívnu) podporu väčšiny pracujúcich. Útok na záujmy pracujúcich našiel svoje konkrétne vyjadrenia v takých fenoménoch, ako je politika privatizácie, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, zrušenie sociálnych dávok, súčasný zmluvný systém zamestnávania atď. V týchto podmienkach pád Lukašenkovho bonapartistického režimu je len otázkou času.

Avšak, jeho prehra automaticky neznamená víťazstvo podporovateľov voľného trhu a totálnej privatizácie. Pracujúca trieda Bieloruska v posledných dňoch a hodinách ukázala svoju silu a schopnosť bojovať za svoje práva. Jediné, čo im chýba, je politické vedenie.

Vieme, že komunistické hnutie v Bielorusku nie je rozdelené kvôli ideologickým rozdielom ale kvôli podpore Lukašenka a jeho kamarily. Obe strany konfrontácie - CPB aj “Férový svet” - boli uväznené v reálno-politickom močiari menšieho zla, a tým pádom opustili akékoľvek vyhliadky na sociálnu revolúciu. Naopak, veríme, že dnešné udalosti sú iba začiatkom revolučného procesu, ktorý v určitom okamihu pod vedením skutočne marxistickej revolučnej strany uvedie bieloruský proletariát do arény histórie. Akonáhle sa tak stane, proletárska revolúcia okamžite a nevyhnutne zahrnie Rusko, Ukrajinu, Litvu, Poľsko a ďaľšie krajiny. Vývoj revolučnej situácie je nevyhnutný a teraz, ako nikdy predtým, nastáva otázka subjektívneho faktora: ozajstná komunistická strana, ktorá dokáže viesť robotnícku triedu k socialistickej revolúcii.

Vieme, že takáto strana nemôže byť postavená na základoch existujúcich ľavicových organizácii v Bielorusku s ich súčasnými programovými a politickými obmedzeniami. Avšak, na základoch ozajstného marxizmu, ktorého nápady Medzinárodná Marxistická Tendencia obhajuje veľa rokov, vytvorenie organizácie je viac ako možné. Ak je takáto organizácia vytvorená, so správnymi taktikami dobije masy a zmení osud nielen Bieloruska ale aj celého ľudstva!

Čo sa deje a čo nasleduje pre masy?


Lukašenkov bonapartistický režim vstúpil do obdobia politickej krízy, ktorá skôr či neskôr skončí s jeho zvrhnutím. Akákoľvek možnosť mierovej volebnej tranzície bola zablokovaná latentným falšovaním a násilnými činmi bezpečnostného aparátu v noci sčítania hlasov z 9. na 10. augusta, ako aj pokračujúcim policajným násilím vyvolávajúcim možnosť ďalšej eskalácie situácie.


Kríza režimu je spôsobená nielen dlhodobým potlačovaním základných demokratických slobôd (vrátane slobody odborových zväzov a politickej organizácie pracujúcich), ale najmä poklesom životnej úrovne obyvateľstva, a to predovšetkým pracujúcich, v posledných rokoch. Zmluvný systém, znižovanie výhod, zákon proti „parazitom“ a ďalšie útoky režimu, sú odrazom krízy svetového kapitalizmu na vnútroštátnej úrovni. Tí, ktorí sa snažia vidieť Bielorusko ako druh pokračovania sovietskej plánovanej ekonomiky, robia hlbokú chybu: súčasný režim sa už dlhodobo venuje proti-sociálnej politike privatizácie podnikov a deregulácii cien.


Momentálne, masy plánujú politickú revolúciu, ktorej podstatou je prechod k režimu buržoáznej demokracie.


Plne podporujeme túžbu más nastoliť demokratické slobody, a najmä vytvoriť najpriaznivejšiu atmosféru pre pracujúcu triedu na obranu jej záujmov a práv, a to z ekonomického ako aj z politického hladiska.


Varujeme však pracujúcich pred ilúziami ich ekonomickej situácie pod buržoázno-demokratickým systémom, a to najmä preto, že jeho zriadenie neposkytuje žiadne záruky na zastavenie úsporných opatrení. V skutočnosti, tieto buržoázno-politické požiadiavky nie sú samotné schopné poskytnúť riešenie otázky demokracie, najmä ak vezmeme do úvahy politickú tvár hlavných predstaviteľov opozície v súčasnosti, ktorí ak prídu k moci, budú naďalej pokračovať v proti-zamestnaneckej politike implementovanej súčasným režimom v ekonomickej oblasti, ale tentokrát pod iným krytím. Tí istí vedúci predstavitelia navyše ľahko kapitulujú systém, za predpokladu, že sa dosiahne dohoda alebo bude existovať dostatočne silný tlak. Musíme zopakovať pravdu, evidentnú všetkým pravým marxistom, že v dnešnej dobe existuje iba jedna konzistentná revolučná trieda schopná zásadne transformovať spoločnosť v každej krajine: proletariát.

Účasť robotníckej triedy a jej jadra - priemyselných pracovníkov na politickom štrajku ukazuje jej dôležitosť a potenciál v boji za progresívne spoločenské zmeny. Okrem boja za rozširovanie demokratických slobôd pre seba musí pracujúca trieda, a jej predstavitelia, súčasne pretláčať aj svoju vlastnú „sociálnu agendu“ zameranú tak proti starým protiodborovým opatreniam (zmluvný systém atď.), ako aj proti novým možným (privatizácia štátnych podnikov, prepúšťanie atď.).

Aby sa však skutočne ochránili ich záujmy, robotnícka trieda a jej organizácie, ktoré v súčasných podmienkach chytili druhý dych, budú musieť prejsť od obrannej do ofenzívnej politiky, menovito: pracujúci vytvoria vlastné politické orgány (rady) a využijú ich na prevzatie kontroly nad politikou, udržiavanie verejného poriadku prostredníctvom vytvárania milícií pracujúcich a kontroly nad podnikmi. Toto je jediná možná dlhodobá cesta. Alternatívou je katastrofa.

Odsudzujeme reakčné vyhlásenia niektorých organizácií (Komunistickej strany Ruskej federácie, Komunistickej strany Bieloruska atď.), obhajujúce zdiskreditovaný režim Lukašenka. Pravdepodobnosť opakovania „ukrajinského scenára“ považujeme za nepravdepodobnú z dôvodu takmer úplného vylúčenia ultrapravice zo súčasných protestov, absencie významných národných a jazykových rozporov, popularity antifašistických myšlienok medzi bieloruskými obyvateľmi a historickú pamäť udalostí Druhej svetovej vojny a nemeckej fašistickej okupácie. Jednou zo záruk, ktoré bránia možnej reakčnej transformácii protestu (alebo aspoň monopolizácii protestu zo strany liberálov), je veľká účasť robotníckej triedy a jej politických predstaviteľov.


Považujeme za neprípustné, aby kapitalistické vlády iných krajín zasahovali do záležitostí krajiny, a to predovšetkým imperialistické mocnosti a bloky, ako sú Rusko, EÚ a Spojené štáty americké. Akékoľvek iniciatívy namierené proti sebaurčeniu bieloruského ľudu sú jednoznačne reakčné. Tí v Rusku, ktorí sa dnes pokúšajú hovoriť „zľava“ proti tomuto sebaurčeniu, v skutočnosti nahrádzajú antifašizmus imperializmom, ktorý je iba ozdobený „červenou“ rétorikou, bez ohľadu na to, či to robia vedome alebo nevedome.


Lukašenko, ktorý stratil podporu medzi masami, sa spolieha takmer výlučne na silu byrokratického aparátu. V takýchto prípadoch je celkom možné, že sa pod tlakom más vládnuca trieda a štátny aparát rozdelí a pokusí sa uzavrieť kompromis s liberálnou elitou opozície, aby sa ďalej zabránilo účasti más v politickom procese. Toto by nemalo byť povolené. Politické zmeny v duchu demokracie a socializmu musia ísť čo najďalej.


Vyzývame tých, ktorí sú pripravení brať vážne boj za demokraciu pracujúcich a medzinárodný socializmus, aby vstúpili do našej organizácie, Medzinárodnej Marxistickej Tendencie, a začali pracovať na budovaní plnohodnotnej národnej sekcie v Bielorusku.

Naše body za ktorými stojíme:

Generálny politický štrajk!

Dolu s Lukašenkovým režimom!

Proti akýmkoľvek opatreniam proti pracujúcim!

Sloboda organizácií pracovníkov, právo ľudí na určenie vlastného osudu, proti politickej represii!

Sloboda politickým väzňom!

Proti politike úsporných opatrení, privatizácii, za zrušeniu zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku, za pracovné zmluvy na dobu neurčitú!

Skutočná demokracia v záujme drvivej väčšiny obyvateľstva - pracujúcich - za rady zamestnancov!


Comrades of the IMT in Belarus and Russia,11. August 2020


Preložila: Súdružka Ema L.

89 zobrazení