Vyhledat
  • IMT

Odborári bojujú za svoje práva!

Pred niekoľkými týždňami na Slovensku začali protestné pochody odborov za práva zamestnancov, ktoré organizovala Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Spúšťačom týchto pochodov bol fakt, že minister práce a sociálnych vecí – Milan Krajniak porušil dohodu o tripartite a rokoval iba s jednou stranou. A to so stranou kapitálu a teda zamestnávateľmi.

Minimálna mzda má byť znížená z pôvodných 656 na 623 eur. Toto samozrejme KOZ nechce dopustiť a tak minister Krajniak nazval odborárov “vydieračmi”.

Prvý zo série pochodov sa udial 17.9.2020 v Košiciach. Ďalšie mestá boli 18.9. Prešov, 22.9 Banská Bystrica, 24.9. Žilina, 28.9. Trenčín a 29.9. Trnava.


Marxistická Alternativa sa zúčastnila práve protestu v Trnave kde prebehol prvý verejný predaj nášho magazínu Konfrontace. Konkrétne nového šiesteho čísla. Prišli sme podporiť pracujúcich a odborárov. Protestu v Trnave sa zúčastnilo podľa nášho odhadu cca 200 ľudí. Samozrejme sa tam prišli politicky priživiť rôzne subjekty ako členovia strany ĽSNS, ktorí neúnavne mávali svojimi zelenými vlajočkami. Avšak museli stáť za páskou, ktorú vyhradil organizátor. Pohybovali sa tam tiež poslanci NRSR Erik Tomáš a Richard Raši zo strany HLAS – SD. Časť takzvanej “Pelleho jedenástky”. Teda ľudia, ktorí si zbalili kufre len aby si zachránili svoje budúce teplé miestečko keď začali vidieť ako sa SMER potápa. Nachádzal sa tam aj predseda hnutia Socialisti.sk Artur Bekmatov, ktorí taktiež stál za páskou a dokonca od nás kúpil jeden z magazínov.


Menom celej redakcie chcem vyjdariť solidaritu s pracujúcimi na Slovensku. Podporujeme odborové hnutie a jeho kroky za zlepšenie situácie pracujúcich.

Avšak my sa ako marxisti neobmedzujeme na boj hospodársky. Útlak sa deje skoro vo všetkých oblastiach života. Nie len vo vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Bojovať hospodársky a vliecť boj politický za sebou znamená hlásiť buržoáznu trade-unionistickú ideológiu o reformovaní kapitalizmu a o to nám nejde. Je pravda, že útlak je spojený s materiálnymi podmienkami. Preto ich musíme odstrániť a nahradiť novými a lepšími. Nie ich iba o trošku zlepšiť.


Týmto pochodom ide iba o zlepšenie situácie robotníkov. Nie o jej zmenenie. To, že pracujúci budú mať vyššie mzdy nezmení ich postavenie námezdných otrokov podriadených okovom kapitálu. To čo dokáže tieto okovy zničiť je jedine politický boj.


Iba politickým bojom a politickou revolúciou sa dokážu masy oslobodiť a vytvoriť nový lepší svet, kde práve oni majú v spoločnosti vedúcu úlohu. A teda socializmus.

Je prirodezné, že masy sa preberajú k životu. Začínajú bojovať a prvý boj po ktorom siahnu je vždy boj hospodársky. To znamená, že sú plní živelnosti. A my sa živelnosti poddať nemôžeme. Pracujúcich ľudí musíme taktiež z tejto živelnosti vytiahnuť a naplniť ich uvedomelosťou. Masy pracujúcich môžu uvedomelosť získať iba z vonku. Súčasné politcké strany nedokážu rozoznať živelnosť od uvedemelosti. Podporujú bezhlavo hocijaký boj. V pracujúcich sa tvorí energia ale tú treba správne nasmerovať. Dovolím si teraz citovať slová súdruha Lenina:


“Triedne poltické uvedomenie môže robotník dostať len zvonku, to jest z oblasti mimo hospodárskeho boja, mimo sféry vzťahov robotníkov a zamestnávateľov. Oblasť, z ktorej jedine možno načerpať toto poznanie, je oblast vzťahov všetkých tried a vrstiev k štátu a vláde, oblasť vzájomných vzťahov medzi všetkými triedami. Preto na otázku: “Čo robiť aby sme dali robotníkom politické vedomosti”, nemožno dať len tú jedinú odpoveď, s ktorou sa vo väčšine prípadov uspokojujú praktici, nehovoriac už o praktikoch, ktorí majú sklon k “ekonomizmu”, totiž odpoveď: “ísť medzi robotníkov”. Ak sociálni demokrati chcú dať robotníkom politické vedomosti, musia ísť medzi všetky triedy obyvateľstva, musia rozosielať na všetky strany oddiely svojej armády.” *


Čo tým chcel súdruh Lenin povedať je, že úlohou marxistov je odhaľovať politické nešváry na všetkých pozíciach vrámci štátu a vo všetkých triedach hľadať klíčiace zrnká nespokojnosti, ktoré by sme mohli využiť v náš prospech. Mali by sme verejne medzi všetkými predstaviteľmi všetkých tried ukazovať, že len a len my sme jediní a skutoční demokrati, ktorí sa snažia vytvoriť miesto pre všetkých nie len pre vyvolených.

Samozrejme, že v súčasnosti je to ťažšie v našom malom množstve a preto sa musíme ukotviť medzi robotníkmi a pracujúcimi a až potom, keď budeme pevne stáť na nohách robiť výboje do iných tried a verejne agitovať. Každý z nás sa musí chytiť úlohy propagandistu, agitátora a organizátora zároveň. Bez toho to nejde.

Ak sa naša organizácia dokáže pevne uchytiť musíme začať zapájať okrem nás aj pracujúcu triedu do odhaľovania. A prostriedkom pre proletárov pre toto odhaľovanie stavu, chodu a vzťahov štátu a rôznych tried je náš centrálny orgán “Konfrontace”, ktorý nám môžete pomôcť budovať a tvoriť ak sa rozhodnete pridať k nám alebo podporiť našu činnosť jeho zakúpením.

Zrádnosť odborárskych lídrov v Trnave bola jasne vidieť. Citácie Steva Jobsa alebo pápeža z pódia neboli vtip. Ak verejne cituje myšlienky predstaviteľa protichodnej triedy medzi pracujúcimi je zradca.


Takým istým spôsobom sa vyjadruje aj Karl Marx keď hovorí:

Těchto několik náznaků dostatečně ukazuje, že celý vývoj moderního průmyslu musí stále víc sklánět misku vah ve prospěch kapitalisty proti dělníkovi, a že tudíž všeobecná tendence kapitalistické výroby není zvyšovat průměrnou úroveň mezd, nýbrž snižovat ji, čili stlačovat hodnotu práce víceméně na její minimální mez. Je-li však tendence při nynějším systému věcí taková, znamená to snad, že se má dělnická třída vzdát svého odporu proti přehmatům kapitálu a že se nemá pokoušet o to využívat příležitostných příznivých možností k dočasnému zlepšení svého postavení? Kdyby to dělníci učinili, degradovali by se na lhostejnou masu zchátralých chuďasů, jimž není pomoci. Doufám, že jsem tu ukázal, že boj dělníků za určitou výši mezd je nerozlučným průvodním zjevem celého námezdního systému, že jejich snahy o zvýšení mezd jsou v 99 případech ze 100 pouze snahami o udržení dané hodnoty práce a že nutnost dohadovat se s kapitalisty o cenu práce tkví v té situaci dělníků, jež je nutí prodávat se jako zboží. Kdyby dělníci ve svých každodenních srážkách s kapitálem zbaběle ustupovali, ztratili by bezesporu schopnost rozvinout jakékoli širší hnutí.


Zároveň — a zcela nezávisle na všeobecném zotročení dělnictva spjatém s námezdním systémem — neměla by dělnická třída přeceňovat konečný účinek tohoto každodenního boje. Neměla by zapomínat, že bojuje proti následkům a ne proti příčinám těchto následků; že jen brzdí tendenci zhoršující její postavení, ale nemění její směr, že používá jen utišujících prostředků, ale chorobu neléčí. Proto by se dělníci neměli omezovat jedině na tuto nevyhnutelnou drobnou válku, kterou ustavičně vyvolávají nikdy nepřestávající přehmaty kapitálu nebo změny na trhu. Měli by pochopit, že nynější systém při celé té bídě, kterou jim přináší, vytváří zároveň materiální podmínky a společenské formy nutné pro ekonomické přetvoření společnosti. Místo konzervativního mota: „Spravedlivou mzdu za spravedlivou denní práci!“ měli by dělníci vepsat na svůj prapor revoluční heslo: „Pryč s námezdním systémem!“ **

Marx už dávno pred Leninom vedel a hlásal, že hospodársky boj osamotený bez politického boja nie je cesta ako vyslobodiť proletariat. Dejinnou úlohou marxistov nie je urobiť kapitalizmus krajší a ružovejší. Jeho vnútorné kontradikcie sa nedajú prekonať iba jeho vylepšením. Nadproduckia ako taká bude stále existovať a tým pádom aj nízkou mierou zisku. Kvôli tomu nie je schopný zaistiť ľuďom živobytie aniže by padol zas a znova do krízy. Preto energiu, ktorú vyvíjajú pracujúce masy pod vedením na jeho skrášlenie musíme my marxisti presmerovať na jeho prekonanie. Iba tak sa dá dosiahnuť nova etapa ľudskej spoločnosti s názvom socializmus.


Participácia pracujúcich na revolúcií samotnej dokonca ešte nevytvára socializmus. Nie, pokiaľ medzi nimi nie je uvedomelosť. O tom sme sa už rozprávali. Odbory ako take nemôžu stáť na čele más, pretože o to v prvom rade jej vedenie nemá záujem a po druhé zameranie na továrensky boj medzi zamestnancom a zemestnávateľom neprekonáva žiaden status quo. Iba organizácia revolucionárov môže viesť pracujúcich vpred. Revolučná avantgarda, ktorá si uvedomuje čo robí a prečo. Tak sa pridaj ku nám a buduj s nami takú organizáciu revolucionárov - Medzinárodnú Marxistickú Tendenciu.

Martin Frankel


*Lenin: Čo robiť? Nakladateľstvo Pravda, 5. vydanie, Bratislava apríl 1975, str. 82

**https://www.marxists.org/cestina/marx-engels/1865/061865.html