Táto správa bola obdržaná tento večer od spravodajcu v Kazachstane po 7 hodinovom výpadku internetu. Cez noc protesty, na počiatku proti zvyšujúcim sa cenám pohonných látok, vyeskalovali do povstania, ktoré viedlo k rezignácií vlády, ale stále nevykazuje vôľu upokojiť sa.
Niekoľko miest naprieč Kazachstanom zažilo veľké protestné zhromaždenia cez noc 4. až 5. januára. Hnutie reagovalo na zvýšenie cien plynu v meste Mangystau po silvestri, ale dianie sa veľmi rýchlo rozvíja a približuje sa k rozpätiu masového povstania. V Aktau a Aktobe sa protestujúci pokúsili vtrhnúť do budov mestských a regionálnych akimats [úradov]. Veľké potýčky s bezpečnostnými zložkami boli zaznamenané v početných mestách, kde protestujúci úspešne odrazili pokusy na ich rozprášenie a zatknutie. Boli zaznamenané aj pokusy o zblíženie s políciou.
Situácia je najintenzívnejšia v Almaty. Pouličné bitky pokračovali cez noc všade po meste, pričom polícia používa zábleskové granáty, slzný plyn a gumené náboje. Desiatky policajných áut bolo podpálených a niekoľko videových záznamov naznačuje, že protestujúci zhabali aj viacero vojenských transportných vozidiel.
Spory nie sú obmedzené len na pouličné potýčky. Uskutočnilo sa niekoľko štrajkov priemyselných robotníkov vo veľkých podnikoch, ktorí presadzujú svoje požiadavky. Odmietanie pracovať sa najviac prejavuje v ropných a petrochemických priemysloch západného Kazachstanu, ale aj v menších rozmeroch medzi baníkmi a kovorobotníkmi.
Režim zareagoval s nervóznymi a oneskorenými ústupkami spolu so stále krutejším útlakom. Popri záväzku znížiť ceny zemného plynu v Mangystauskom regióne prezident Tokaev rozpustil vládu a oznámil početné opatrenia, ako napr. zavedenie štátnych regulácií cien benzínu, dieselu, zemného plynu a dôležitých potravinových výrobkov. Ďalej prisľúbil, že štát “zváži možnosť” dotácií na nájom sociálne zraniteľných domácností, “zváži nutnosť” zmrazenia nákladov na služby a... spíše nový zákon o osobnom bankrote. Tokaev ale stále trvá na tom, že “princípy ako unitarizmus, nadriadenosť zákona, rešpektovanie práva jednotlivca na majetok a trhovej ekonomiky budú naďalej najdôležitejšie v štátnej politike”.
Ale okrem mrkvy pán prezident mácha aj s palicou, s varovaniami ako si poradí s,jeho slovami, “teroristami” “čo najtvrdšie, ako to pôjde”. V meste a regióne Almaty, regióne Mangystau a hlavnom meste Nursultan bol vyhlásený núdzový stav. Bol zavedený zákaz vychádzania a hlavné internetové služby, sociálne médiá a komunikačné služby ostávajú zablokované.
Nič z toho avšak nemá požadovaný účinok. Dnes, 5. januára, konflikty pokračujú s obnovenou intenzitou naprieč celou krajinou už od skorého rána. Protesty sa rozšírili do stále viac miest a pokusy o obsadenie úradov znovu začínajú. V Almaty sa protestujúci dostali do úradu mestskej správy, námestie ohlušujú výbuchy a streľba a v prízemí budovy besní oheň.
Spontánne revolučné hnutie, zrodené rovno pred našimi očami, sa už dávno prenieslo cez pôvodné požiadavky ohľadom cien zemného plynu. Jeden z viacerých listov požiadaviek v obehu v telegramových kanáloch a skupinových četoch sa skladá z následujúcich bodov:
1. Zmena režimu.
2. Všeobecné voľby do akimov [primátori, starostovia, župani, atď.] v každom regióne a meste, ľudia si vyberajú sami.
3. Návrat k ústave r. 1993.
4. Aktivisti nesmú byť perzekvovaní.
5. Predať moc osobe nezapojenej do súčasného systému, nie niekomu z existujúcich autorít, niekomu z revolučných rádov.
Slogany znejúce z davov a robotníckych kolektívov spájajú sociálne (mzdy, dôchodkový vek atď.) a politické (odstúpenie prezidenta a vlády, spravodlivé voľby, parlamentnú republiku atď.) požiadavky.
Neuveriteľná odhodlanosť, nebojácnosť protestujúcich a všeobecná neschopnosť vládnych zložiek sú činitele zodpovedné za úspechy povstania. Represívny aparát trpí porážku za porážkou od protestujúcich na uliciach. Sprudka strácajúc akúkoľvek podporu akú si mohol udržať, režim sa neodváži podať rozkaz utopiť protesty v krvi a len zaujal obrannú pozíciu.
Avšak pre dosiahnutie a upevnenie podstatných výdobytkov sa musí hnutie viac zorganizovať - radikálne regionálne hnutia si vždy vybudujú svoje vlastné demokratické nástroje určené na vedenie a usmernenie hnutia, pričom si dosadia nimi zvolených lídrov. Buržoázne opozičné strany bezpochyby skúsia dané hnutie zneužiť vo svoj prospech. Ak sa im to podarí, jednoducho len nahradia jednu bandu oligarchov ďalšou, zatiaľ čo pracujúce masy neprestanú trpieť. Robotníci by mali veriť iba vlastným silám.
Kazašský proletariát s jeho vlastnou skúsenosťou s triednymi spormi nám ukazuje, že najrozhodujúcejšie, najnepretržitejšie a najsilnejšie úkazy sebaorganizácie pochádzajú práve z rádov robotníkov, ako sa ukázalo v Zhanaozen v 2011 a v laňajšej vlne štrajkov, ktorá dosiahla podstatnú časť svojich požiadaviek. Iba boj robotníckej triedy za ozajstnú moc – politickú ako aj ekonomickú - môže zabezpečiť spravodlivú spoločnosť bez vykorisťovania a útlaku: spoločnosť univerzálneho blahobytu a hrdosti pracujúcich ľudí.
Za víťazstvo revolúcie v Kazachstane!
Za vládu pracujúcich a triedny program!
Za socializmus!
Preložil súdruh Jakub Šúšolík