Vyhledat
  • IMT

Bojujme proti rasizmu! Ale s akými ideami ?

Hnutie Black Lives Matter kladie do vedomia pracujúcich otázku: Ako bojovať? My ukazujeme: boj proti rasizmu je bojom proti identitárnej politike a taktiež revolučným bojom pre socializmus.


Utečenecká, od mzdy závislá švajčiarska mládež sa pustila do ulíc a protestovala proti rasizmu švajčiarskeho kapitalizmu. Hľadá riešenia – metódy boja, ktoré ukazujú východisko. Ako musíme bojovať, aby sme rasizmus úplne prekonali? Na to musíme vedieť, s akým protivníkom máme dočinenia. Aká je podstata rasizmu, a ako sa začlenil do našej formy spoločnosti?

Rasizmus: otázka chlebu


Kapitalizmus vždy počítal s rasizmom: od svojho krvavého zrodu, až do dnes. Rasizmus je pevná súčasť tejto spoločenskej formy.


Rasizmus hierarchizuje podľa vlastností ako farba pleti, alebo pôvod. Ľudia sú znevažovaní, pretože sú napríklad čierni, alebo moslimovia. Táto ideológia spĺňa veľmi materiálny účel: legitimizuje, že sú časti pracujúcich výnimočne vykorisťované a robia podradné práce – čo kapitalistom plní ich tučné vrecká. Vládnúca trieda produkuje a reprodukuje túto ideológiu.


To platí aj pre švajčiarsky kapitalizmus. Utečenec sa stáva ekonomickým imigrantom. To ospravedlňuje aj v ideologickej rovine, že títo pracujúci imigranti vykonávajú čiastočne nebezpečnú, často extrémne zle platenú prácu. Aby toho nebolo málo, robia ich zodpovednými za zlý švajčiarsky sociálny systém a klesajúce platy. Spolu s ekonomickým prepadom bola značná časť - 100 000 úplne bez právnych nelegálnych imigrantov z jedného dňa na druhý postavená pred životné situácie, ktoré by vládnuci «pre švajčiarov» asi ťažko ospravedlňovali. Ale keďže sú to len azylanti, tak im to prejde! Rovnako dokázala polícia roku 1875 poraziť talianskych štrajkujúcich robotníkov pri stavbe tunela Gotthard, keďže umierali "len" ľudia, ktorí sa do švajčiarska "infiltrujú". 199 ľudí zahynulo. Ani švajčiarsky kapitalizmus nikdy neexistoval bez rasizmu.


Tento systém prináša aj materiálne životné podmienky, pri ktorých sa rasizmus u vykorisťovaných uchytí. Trieda, ktorá je závislá od mzdy, ako celok nemá v kapitalizme dosť, aby boli pokryté potreby všetkých. Sú si navzájom konkurenciou: o pracovné miesta na trhu, o plat a chlieb. V Švajčiarsku každý piaty nemá 2500 frankov v rezerve – čiže žije z ruky do úst. Za takýchto podmienok – a v krízovom kapitalizme lepšie nenájdeme, práve naopak! – dokáže naďalej fungovať, keď ideológia a médiá buržoázie robia imigrantov zodpovednými.


Antirasizmus: Triedna otázka


Samozrejme pociťuje načierno pracujúci imigrant z balkánu na stavbe rasizmus a prirodzene zažíva rasizmom motivované násilie. Často nie priamo zo strany vyššie postavených, ale zo strany bielych robotníkov. Ale nie je to biely robotník, kto z rasizmu profituje, práve naopak. Rasistické utláčanie jednej časti pracujúcej triedy je prostriedkom, pomocou ktorého buržoázia ovláda a vykorisťuje celú triedu. Rasisticky ponížené a nesmierne vykorisťované časti triedy tlačia dole platy aj lepšie postaveným robotníkom. A aké je len praktické pre Blocherov a Spuhlerov (švajčiarski politici), keď sa pracujúca trieda delí na nepriateľské tábory: Ostáva skryté, že ozajstní vykorisťovatelia a profitéri sú kapitalisti.Toto rozdelenie a vykorisťovanie štát spolu s políciou obraňuje rukami nohami.


Čiže rasizmus je triedna otázka. Boj proti rasizmu je bojom proti triede, ktorá ho vznecuje a ktorá z neho profituje: proti kapitalistom a ich ideológii a štátu. Preniesť sa cez rasizmus je v záujme celej pracujúcej triedy. Ale malé vrstvy tejto triedy, konfrontované organizovanou mocou vládnucej triedy sú bezmocné. Ak sú však pracujúci masovo zjednotení v boji, nemôže ich zastaviť žiaden štát a žiadna kapitalistická trieda sveta, pretože pracujúca trieda zahŕňa ohromujúcu väčšinu všetkých utláčaných a vykorisťovaných. To že sa Trump musel pred pracujúcimi povstalcami hnutia Black Lives Matter opevniť v bunkri, to dokazuje. To neznamená, že sú protirasistické požiadavky menej dôležité ako triedny boj – ale, že sa za tieto požiadavky musí postaviť celá pracujúca trieda.


Identitárska politika: Vlk v ovčej kožušine


Ale určité – vôbec nie ľavicové! – myšlienky v ľavici tlačia do opačného smeru: takzvaná identitárska politika. Tieto myšlienky vychádzajú z podstaty subjektívnej identity a skúsenosti: čierna žena zažije rasistické a pohlavné utláčanie: to určuje jej identitu. Zatiaľ v poriadku. Z toho sa odvodzuje, že určité formy utláčania existujú len ako skúsenosti, existujú subjektívne. Takže len dotknuté osoby môžu utláčanie potláčať: len čierni môžu bojovať proti rasizmu, len ženy môžu bojovať proti sexizmu. Táto prax, ktorú predpokladáme, ukazujú identitárski politici v realite sami.


A tak sa dalo v regióne Zuerich čítať, že len tí, ktorých sa rasizmus samých týka majú viesť boj proti rasizmu a že je rasistické, keď protirasistické demonštrácie neorganizovali vyslovene POC organizácie. Ostatné organizácie sa dostali do "podozrenia z belosti" a boli pokarhané za zneužívanie loga BLM. Demonštranti boli varovaní, že ako bieli, určité antirasistické posolstvá na svoje transparenty písať nemôžu. Vo Viedni, na demonštrácii BLM boli čierni vyzvaní kráčať vpredu, zatiaľ čo bieli mali ísť vzadu. Podporovatelia Der Funke (Iskra), boli obvinení z "rasistického a rasizmus popierajúceho správania", jednoducho z dôvodu, že rozširovali ako bieli noviny, s analýzami k hnutiu BLM a policajnému násiliu.

Identitárska politika sa ukazuje neskôr v praxi ako reakčná. Proti rasizmu ako systémovému problému sa dá bojovať len pomocou zjednotenej pracujúcej triedy a jej mládeže. Pokrokové je, to, čo podporuje spoločný boj všetkých pracujúcich. Identitárska politika ale cementuje deliace mechanizmy vládnucej triedy. Slúži panujúcim, pretože zabraňuje spoločnému boju. Sú to meštianske, reakčné myšlienky.


Boj proti rasizmu je bojom nie s, ale proti identitárskej politike. Marxisti musia cez trpezlivé, demokratické presviedčanie, bojujúcich odtrhnúť od zvyškov vplyvu buržoáznych myšlienok – a jedným dychom ponúknuť revolučné myšlienky, ktoré naozaj predstavujú východisko.


Prekonať rasizmus: Vybojovať socializmus


Pokým sa budú pracujúci hádať o omrvinky – a tie sa budú kvôli kríze ďalej zmenšovať! – nás môže vládnúca trieda proti sebe štvať. Žiaden kapitalizmus bez rasizmu. Na druhej strane socializmus znamená nadbytok, nie nedostatok. Socialistická spoločnosť stavia nesmierne množstvo zdrojov a pracovnej sily do služby väčšiny. Týmto padá materiálny základ rasizmu. To, čo tomu bráni: Honba za profitom, svätý princíp kapitalistickej spoločnosti musí byť prekonaná. Boj proti rasizmu je revolučný boj: za zvrhnutie kapitalizmu a za vybudovanie socializmu.

Kapitalizmus ponúka pracujúcim už len zhoršenie podmienok v širokej škále ohľadov. Stále viac sú vrstvy nútené k obrane a dostávajú sa do pohybu: Medzinárodný štrajk žien a klimatický štrajk, revolučné masové hnutia a povstania v latinskej amerike, francúzski Gilets Jaunes – zoznam by mohol pokračovať. Žijeme na začiatku tejto periódy masových bojov. Systémová kríza sama o sebe, ale predovšetkým boje, ktoré plodí: To sú údery kladivom do vedomia más po celom svete.


V masových bojoch sa mení vedomie samotných bojujúcich, ale aj všeobecné vedomie triedy, a to exponenciálnou rýchlosťou. Bojujúci si stále viac uvedomujú kto je priateľ a kto nepriateľ. Čierni robotnícki povstalci v USA, nielen čierni prístavní robotníci, ktorí na západnom pobreží v solidarite štrajkovali, sú na ich strane. Polícia, vláda – či už biela alebo čierna – na druhej strane. To, že 5-10% americkej populácie bolo týždne na ulici, viedlo k astronomickému vzostupu podpory požiadaviek BLM. Podpora hnutia BLM sa u republikánov za posledných 10 mesiacov zvýšila o 40%, u demokratov o 84%.


Identitársko-politické myšlienky sú už teraz ďaleko pod už vybojovanou úrovňou boja. Vyostrujúce sa boje medzi spoločenskými silami ich pomelú v prach – tož neprinášajú nič pokrokové v boji. Len revolučné socialistické myšlienky ponúkajú východisko.


Patrick Côté, JUSO Stadt Zürich

Jannick Hayoz, JUSO Stadt Bern


Preklad: Súdruh Michael H.